Výber mena pre dieťatko nie je jednoduchou záležitosťou. Meno, ktoré dieťaťu dáme, ho bude sprevádzať celý život (ak si ho pravdaže v neskoršom veku nezmení). Rodičia kladú na meno viacero požiadaviek, ktoré musí spĺňať, no v prvom rade sa im musí páčiť (resp. rodine?:-)), musia sa s ním stotožniť, prijať ho. Rodičia pri tom používajú viaceré stratégie bez toho, aby si ich uvedomovali.
V minulosti, keď sa dieťa narodilo, dostalo také meno, aké pripadlo na ten deň, hovorilo sa, že si meno „prinieslo“ samé.
Dnes rodičia pri výbere mena prelistujú aspoň stokrát menný kalendár a v prvom kole vylúčia „nepoužiteľné “ alebo zastarané mená typu: „Pankrác, Servác, Bonifác“. (Čuduj sa svete, ale po vyškrtnutí takýchto mien sa možnosti poriadne obmedzia.) Pravdou je, že krstné mená dnes veľmi podliehajú módnym trendom. Rovnako sa dá na nich pozorovať aj fenomén globalizácie, keď sa v rôznych krajinách, v tom istom časovom období, uprednostňujú rovnaké mená, napriek tomu, že nevychádzajú z národnej tradície.
„Stratégie“ pri výbere mena:
1. Populárnosť krstného mena
Výber mena sa viaže na módne
novinky, obľúbenosť a ich častý výskyt v istom období. Každá doba mala
svoje „naj“ mená. V súčasnosti je to u nás napr. mužské meno Samuel.
2. „Klasiky“
Sú to mená, ktorými nemôžete nič pokaziť. Majú v sebe istý neutrálny
podtón. V európskych krajinách sú to tradičné mená, ktoré existujú po
celé stáročia, napr. Anna, Ján.
3. Výnimočné (extravagantné) mená
Rodičia chcú nimi podčiarknuť individualitu svojho dieťaťa, zdôrazniť,
že je jedinečné, že sa len tak ľahko nenájde dieťa, ktoré by mu bolo
(minimálne menom) podobné. Často sú to novotvary.
4.Pôvod a význam mena
Tieto mená nám vedia napovedať, z ktorej krajiny človek pochádza (napr. Juan –Španielsko, David - Izrael, Ute – Nemecko, Attila
-Maďarsko atď., ). Niektorí rodičia volia meno podľa toho čo vyjadruje,
akú zahŕňa v sebe vlastnosť, napr. rôzne biblické mená ako Jakub – druhorodený, Anna – milostná, milá alebo iné napr. Félix - šťastný.
V tomto prípade sa vraví, že meno predurčí povahu dieťaťa.
5. Patrón
Voľba mena podľa toho, kto má byť dieťaťu ochrancom, vzorom alebo podľa niekoho, kto rodičom pomohol v ťažkej situácii, napr. Gérard – pri komplikovanom tehotenstve.
6. Po slávnych osobnostiach
Tieto mená nosili ľudia, ktorí sa stali niečím výnimoční, ovplyvnili
dejiny. Často sú to kráľovské , dalo by sa povedať „vznešené“ mená.
Rodičia týchto detí túžia, aby dosiahli v živote podobne veľké úspechy,
napr. Caesar, Diana.
7. Rodinné tradície
Vplyv rodiny na výber mena nie je vôbec zanedbateľný faktor. Nezriedka
sa v rodine traduje isté meno, zdedené už po prapradedkovi alebo
chlapčenské meno po otcovi či meno po zosnulom blízkom príbuznom. Na
druhej strane sa prihliada aj nato, aby sa neobjavili také mená, ktoré
už v rodine sú, napr. „Sestrina dcéra je Tatiana, ja už teda Tatianu nemôžem dať, hoci sa mi to meno páči.
8. Variabilita mena
Možnosti, ktoré meno ponúka, ako sa dá meniť, pozmeniť, prikrášliť,
zjemniť alebo naopak pritvrdiť (vhodnosť pre detský aj dospelý vek),
aké má meno domáce podoby, napr. Juraj, Jurko, Juro, Ďuro, Jurinko, Ďurinko, Ďuriak. Ako rodičia rozmýšľame nad tým, ako ho budú volať deti v škole, priatelia, či nezmenia meno na hanlivé, napr. Dorota na Dora, vyslovené s istým pohŕdavým alebo hanlivým podtónom.
9. Viacero mien
V mnohých krajinách rodičia nedávajú dieťaťu len jedno meno ale viaceré. Sú to najmä mená po rodičoch: Juan Garcia Maria.... Alebo rodičia dajú dieťaťu viac mien, ak sa na jednom nevedia zhodnúť.
10. Oživovanie starších mien
Jedným z moderných trendov je návrat starších mien, často legendárnych, napr. Kristián, Artuš.
11. Lebo sa mi páči
Napriek všetkým obmedzeniam si vyberieme meno podľa nášho „gusta“.
12. Lebo sa mi nepáči
Niekedy meno vylúčime len preto, že si pod ním predstavíme istú osobu,
ktorá nám nebola sympatická, ktorú sme nemali v láske, meno sa nám
asociuje s osobou. Odôvodnením je často veta: „Mal som takého
spolužiaka, kamaráta...“
13. Zvukomaľlba
Aj keď meno už spĺňa všetky kritéria, nemusí sa hodiť k priezvisku, je
pridlhé alebo prikrátke, obsahuje v spojení s druhým menom veľakrát „r“
alebo „šušľavé hlásky“, napr. Tomáš Baláž, Ivana Vananická. (Samozrejme, ak sa dievča raz vydá, situácia sa môže zmeniť...)
Mnohí ľudia nie sú so svojím menom spokojní, radi by si vybrali iné, vedia k nemu celý život pociťovať odpor, vadí im ako ho druhí vyslovujú. Meno je dôležitá súčasť osoby, našťastie nie tá najdôležitejšia! Každopádne, jeho výber musíme zvážiť.
My sme si s manželom vybrali meno Dominik,Dominika( v preklade ´´pánov´´),tak dúfam,že sa nášmu miminku bude páčiť a bude spokojné...